 |
| zdroj |
Veľmi dlho som rozmýšľala či tento post pustím na svetlo sveta. Veru dnes to nebude recenzia ba ani inšpirácia či TAG. Dnešný post bude taký denník môjho života. Ak chodíte na môj blog pravidelne všimli ste si, že postov je pomenej. Preto prinášam aspoň ako také vysvetlenie.
Vyhovárať sa na čas nebudem. Keďže všeobecne mám času málo vždy a všade. No asi mesiac možno dva dozadu som sa rozhodla prehodnotiť isté fakty v mojom živote. Preto prišlo hneď niekoľko veľkých zmien. Prvou veľkou bola zmena práce. Robila som v zamestnaný ktoré síce bolo fajn a aj ma bavilo no necítila som sa v ňom taká šťastná ako na začiatku. Veľmi veľa v práci robí kolektív ktorý bol zo začiatku dobrý no ľudia sa menia a postupom času sa všetko akosi zmenilo. Som odolný typ človeka a dokážem "ignorovať" hoci čo, no ak sa ku mne správa niekto zle poprípade si na mne vybíja svoje mindráky nie som ochotná v takomto kolektíve pracovať. Nejdem ale nariekať, že sa ku mne niekto zle správal to určite nie len hovorím pravý dôvod prečo som začala rozmýšľať nad odchodom. Zvažovala som všetky pre a proti a vyhral zdravý rozum. Som rada, že som sa odhodlala dať výpoveď aj keď viem aké je v dnešnej dobe ťažké nájsť dobrú prácu. Pri hľadaní novej práce som navštívila niekoľko pohovorov až nakoniec jeden dopadol úspešne. Momentálne sa zaúčam- čiže prežívam krušné chvíle. Nové prostredie, kolektív no hlavne odlišná práca ako tá ktorú som robila pred tým. Stále pracujem v administratíve ktorá mňa osobne neuveriteľné baví a napĺňa no pracujem v oblasti s ktorou som doposiaľ nemala žiadne skúsenosti. Hodnotiť určite teraz nebudem keďže uplynula len veľmi malá doba. Pevne verím, že časom keď sa naučím všetky dôležité veci budem lepšie dýchať ako sa hovorí. Keďže momentálne je všetko pre mňa iné a cítim sa ako prvák svoj úplne prvý deň v škole. Učím sa veci o ktorých som nikdy nepočula preto mám občas aj jemné obavy. Uisťujem sama seba, že všetko bude ale v poriadku a fajn.
Ďalšou zmenou nad ktorou som možno premýšľala ešte dlhšie ako dva mesiace boli ľudia v mojom živote. Čo tým myslím? Človek prirodzene spoznáva ľudí niektorý v živote zostanú navždy no nájdu sa aj taký ktorý len prídu a vzápätí sa stratia. Vždy som mala veľa priateľov, asi to bude tým že od mala som veľmi komunikatívna a rada spoznávam nových ľudí. Niekoľko krát som sa sklamala no pokúšala som sa v každom sklamaní nájsť niečo pozitívne. Lenže uvedomila som si fakt, že aj ľudia o ktorých si prakticky celý svoj život myslím len dobré veci a beriem ich ako rodinu, vedia sklamať. Neviem čo je horšie či sklamanie alebo fakt, že na svete existujú stále ľudia ktorý sa priam vyžívajú v tom aby robili zle druhým vo svojom okolí. Rozhodla som sa urobiť rázny krok ktorý sa veru nerodil ľahko. Zopár pomerne blízkych priateľov som jednoducho postupom času vytesnila zo svojho života. Prestala som s nimi úplne komunikovať, padlo niekoľko sĺz predsa len niektorých som poznala skoro celý svoj život. Cítim že som urobila dobre, Obklopujem sa už len osobami na ktorých mi záleží a viem, že ak bude niečo potrebovať alebo ma bude niečo trápiš sú tu stále a pomôžu. Všetci robíme chyby, na ktorých sa ale učíme. Snažím sa myslieť pozitívne a aj z toho zlého si vziať aspoň ponaučenie. Teraz viem že si netreba do života pustiť hoci koho. Asi to všetko takto malo byť. Možno ak by som si uvedomila isté veci dávnejšie netrpela by som teraz. Osud jednoducho vie zamiešať život tak ako by som si ani vo sne nevedela predstaviť.
Všetko čo sa deje má nejaký zmysel a jednoducho musím si prejsť aj obdobiami ktoré nie sú dva krát príjemné a veselé. Ale viem, že opäť bude všetko fajn. Teda verím v to! Je jedno čo robím, kde to robím a s kým to robím snažím sa obklopiť len vecami/ osobami ktoré vo mne zanechajú pozitívne a veselé spomienky a momenty.
Ďalšou zmenou nad ktorou som možno premýšľala ešte dlhšie ako dva mesiace boli ľudia v mojom živote. Čo tým myslím? Človek prirodzene spoznáva ľudí niektorý v živote zostanú navždy no nájdu sa aj taký ktorý len prídu a vzápätí sa stratia. Vždy som mala veľa priateľov, asi to bude tým že od mala som veľmi komunikatívna a rada spoznávam nových ľudí. Niekoľko krát som sa sklamala no pokúšala som sa v každom sklamaní nájsť niečo pozitívne. Lenže uvedomila som si fakt, že aj ľudia o ktorých si prakticky celý svoj život myslím len dobré veci a beriem ich ako rodinu, vedia sklamať. Neviem čo je horšie či sklamanie alebo fakt, že na svete existujú stále ľudia ktorý sa priam vyžívajú v tom aby robili zle druhým vo svojom okolí. Rozhodla som sa urobiť rázny krok ktorý sa veru nerodil ľahko. Zopár pomerne blízkych priateľov som jednoducho postupom času vytesnila zo svojho života. Prestala som s nimi úplne komunikovať, padlo niekoľko sĺz predsa len niektorých som poznala skoro celý svoj život. Cítim že som urobila dobre, Obklopujem sa už len osobami na ktorých mi záleží a viem, že ak bude niečo potrebovať alebo ma bude niečo trápiš sú tu stále a pomôžu. Všetci robíme chyby, na ktorých sa ale učíme. Snažím sa myslieť pozitívne a aj z toho zlého si vziať aspoň ponaučenie. Teraz viem že si netreba do života pustiť hoci koho. Asi to všetko takto malo byť. Možno ak by som si uvedomila isté veci dávnejšie netrpela by som teraz. Osud jednoducho vie zamiešať život tak ako by som si ani vo sne nevedela predstaviť.
Všetko čo sa deje má nejaký zmysel a jednoducho musím si prejsť aj obdobiami ktoré nie sú dva krát príjemné a veselé. Ale viem, že opäť bude všetko fajn. Teda verím v to! Je jedno čo robím, kde to robím a s kým to robím snažím sa obklopiť len vecami/ osobami ktoré vo mne zanechajú pozitívne a veselé spomienky a momenty.
Veľmi pekne napísané Barborka..úplne ťa chápem..ja som si tým prechádzala minulý rok..mňa práve naopak administratíva strašne nudila a nenapĺňala ma..sranda, že som sa odhodlala zmeniť prácu až po 7 rokoch! Keby že môžem vrátiť čas, urobila by som to skôr..ale ako sa hovorí..nikdy nie je neskoro :)) dúfam, že ťa bude práca baviť a kolektív bude lepší..ten je v práci veľmi dôležitý :) držím palce a dúfam, že si potom na blog znovu nájdeš čas ;)
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne ďakujem za pochvalu Mia :) no ja som veru skúšala aj prácu mimo administratívy a nebolo to nič pre mňa :). Pevne verím že sa všetko časom ustáli a bude mať na veľmi dlhý čas pokoj od takýchto problémov. V novej práci som ešte príliš krátko na to aby som mohla niečo hodnotiť, ale kolektív je veľmi príjemný pevne verím že to tak zostane aj naďalej. :) Blog veru zanedbávať nechcem budem si musieť nájsť ten správny systém ako zostať aktívna aj tu na blogu. :D
OdstrániťDržím palce, aby bolo všetko tak ako si to predstavuješ. Sklamanie z ľudí vo svojom okolí vždy bolí a ťažko sa prekonáva. Ale niekedy je pre našu duševnú pohodu lepšie sa od takýchto ľudí oprostiť, aj keď to nie je jednoduché. A preto ešte raz, prajem v budúcom živote len to najlepšie a radosť z novej práce. Papapa
OdpovedaťOdstrániťHeli ďakujeme pekne za milí komentár. Veru vo všetkom s tebou súhlasím bolo to pre mňa pomerne ťažké obdobie no už sa lepší. Obklopujem sa už len ľuďmi na ktorých mi záleží a viem že im záleží aj na mne a to je najdôležitejšie. ;-) Radosť z novej práce veru mám síce je pre mňa úplne nová a všetko sa učím dá sa povedať za pochodu je fajn príjemný kolektív a aj pracovné prostredie. :-)
Odstrániť